VYSOKÉ TATRY: Prírode blízke hospodárenie uplatňuje v TANAPe aj Spišská Belá, bez dotácií by to ale nešlo

Už od počiatkov Tatranského národného parku funguje na jeho území prírode blízke obhospodarovanie lesa, a to aj na pozemkoch neštátnych vlastníkov.
TATRANSKÁ KOTLINA 26. októbra (SITA) – Príkladom je spoločnosť Lesy Mesta Spišská Belá, ktorá obhospodaruje takmer 4 700 hektárov pozemkov patriacich mestu v troch lesných obvodoch. Prírode blízke obhospodarovanie realizuje v rámci projektu lesníckej organizácie Pro Silva na ploche 178 hektárov, no zásady a princípy takejto starostlivosti o les sa tam snažia uplatňovať aj na väčšej výmere.

Územie mestských lesov Spišská Belá sa nachádza v katastrálnom území dvoch miest a dvoch obcí. Je súčasťou najstaršieho národného parku a jeho ochranného pásma, pričom sa tam nachádza niekoľko prírodných rezervácií. „Prírode blízke hospodárenie v našich podmienkach spočíva v tom, že chceme mať v lese aj maličké stromčeky, aj veľké, aj hrubé a tenké, a rôznych druhov,“ vysvetlil konateľ spoločnosti Lesy mesta Spišská Belá František Pisarčík. Na ploche, ktorej sa tento spôsob obhospodarovania týka, sa nachádza 10 až 14 druhov drevín, od jedného roka po 150 rokov. Sú medzi nimi napríklad jedle, smreky, buky či javory.

Podľa Pisarčíka sú však činnosti prírode blízkeho hospodárenia nad rámec bežného hospodárenia. „Nemáme na to plánované peniaze, musíme ich získavať z rôznych zdrojov,“ poznamenal. Jednou z možností je aj projekt z operačného programu Kvalita životného prostredia v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP). Podľa konateľa mestských lesov tam takýmto spôsobom využili od roku 2019 do súčasnosti štyri výzvy a v rámci projektu získali takmer jeden milión eur. Riaditeľ sekcie projektov ŠOP SR Michal Adamec informoval, že v priebehu štyroch rokov organizácia preplatila zvýšené náklady na tento spôsob obhospodarovania 69 vlastníkom či užívateľom dotknutých lesných pozemkov. Išlo o sumu vo výške viac ako 12 miliónov eur. Realizátormi opatrení v lesných ekosystémoch a zároveň prijímateľmi štátnej pomoci sú štátne aj neštátne hospodárske subjekty. Plocha podporených biotopov v rámci týchto projektov na Slovensku dosahuje takmer 22-tisíc hektárov.

V lesoch s prírode blízkym obhospodarovaním tak v TANAPe pracujú za pomoci koní, čo je podľa vedúceho lesnej oblasti v Lesoch Mesta Spišská Belá Jakuba Grivalského šetrnejšie voči porastu, lesu a pôdnej pokrývke. Hospodáriť v národnom parku je však podľa jeho slov náročné. „Máme viacero obmedzení, čo sa týka vtáčieho územia, území Natura 2000, sme obmedzovaní, čo sa týka ťažby, pre vtáčie územie od marca do konca augusta. Tým pádom je pre nás ťažšie udržať si ľudí s koňmi, pretože polroka pre nich nemáme zabezpečenú prácu a na jeseň je potom ťažké ich opäť dostať do lesa,“ zhodnotil. Špecifické podmienky a tomu prispôsobené činnosti v národnom parku potvrdil aj riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko. „Pokiaľ chceme národné parky, musíme rešpektovať aj obmedzenia. Tieto činnosti sú skutočne aj drahšie, nie je to klasické kukuričné pole, kde sa zoberie úroda a je pokoj,“ komentoval.

Kým ročný predpis ťažby dosahoval v mestských lesoch Spišskej Belej v 30-tych rokoch 20. storočia podľa Pisarčíka okolo 5 500 metrov kubických, dnes je to 6 až 7-tisíc kubíkov ročne, z čoho 95 percent predstavuje kalamitná drevná hmota. Pestovateľské práce tam zabezpečujú na ploche vyše 700 ha, čo predstavuje plochu asi 1 400 futbalových ihrísk. Mestské lesy tiež prevádzkujú dve lesné škôlky s ročnou produkciou 50-tisíc kusov výsadby schopných sadeníc, náučný chodník Fľak a historicko-edukačnú miestnosť lesnej pedagogiky na Šarpanci. Nadmorská výška najnižšie položených porastov v mestských lesoch je okolo 700 metrov a najvyššie 2 120 metrov. Aktívne však hospodária v porastoch do nadmorskej výšky 1 350 metrov.


Kirjailijan kirjoitukset SITA
Sinua ehkä kiinnostaa myös
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.