ZMOS: Združenie požaduje odborné a participatívne dokončenie zonácie národných parkov

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) požaduje odborné a participatívne dokončenie zonácie národných parkov.
BRATISLAVA 23. júna (SITA) – Doposiaľ sa tak podľa jeho predstaviteľov neudialo, uvádza v tlačovej správe z dnešnej tlačovej konferencie Zuzana Špačeková, poverená ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS, podľa ktorej sme svedkami netransparentného, neodborného procesu nastavovania zonácie, a tiež bez vyhodnotenia jej dopadov na miestne samosprávy a ich obyvateľov. Teraz, v prípade aktuálne pripravovanej zonácie v troch národných parkoch (Veľká Fatra, Poloniny a Slovenský kras), sa dotkne zonácia stovky miest a obcí. V prípade zonácie v deviatich národných parkoch sa podľa ZMOS dotkne trištvrte územia našej krajiny a až tisícky miest a obcí.

Tieto slová potvrdili dnes na tlačovej konferencii ZMOS zástupcovia miest a obcí situovaných v dotknutých troch národných parkov. „ZMOS ani samosprávy nie sú principiálne proti zonácii. Podporíme zmysluplnú zonáciu národných parkov po sociálnom dialógu so všetkými zainteresovaným nimi i partnermi v danom území,“ skonštatoval nový predseda Sekcie lesného a vodného hospodárstva Rady ZMOS a primátor mesta Kysucké Nové Mesto Marián Mihalda, podľa ktorého ich pripomienky neboli akceptované a nebol s nimi vedený dialóg. Impulzom pre ZMOS je neschválenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny a jeho vedenie využije priestor na uplatnenie ich zásadných výhrad a pripomienok. Na zonáciu národných parkov sa miestne samosprávy pozerajú z niekoľkých aspektov. Z hospodárskeho aspektu ide o znižovanie zamestnanosti v regiónoch a následne výpadky na miestnych daniach pre samosprávy. Zonácia sa dotkne predovšetkým obcí na periférii rozvoja. „Príkladom sú Poloniny, kde v súčasnosti nie je plynofikovaných 33 obcí a tieto sú odkázané na zásobovanie drevom. V závere budú drevo dovážať z iného regiónu za vyššiu cenu,“ dodal Mihalda.

Podľa starostu Jablonova nad Turňou Slavomíra Zubriczkého, z obce ležiacej v národnom parku Slovenský kras, sa zonácia dotkne ďalších 42 obcí v území. „Cítime, že príprava nebola dostatočná, preto voláme po sociálnom dialógu,“ povedal Zubriczký s tým, že do ochrannej zóny sa radia všetky hospodárske lesy, aj tie na ktorých prebieha ťažba. Podľa zákona o ochrane prírody ale tieto plochy nespĺňajú nároky na definíciu národného parku, podľa ktorého sú to plochy bez zásahu ľudskej činnosti. Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová (Národný park Veľká Fatra) podotkla, že zonácia sa dotkne 28 obcí a 5 miest a pripravovaným procesom zonácie vznikla polarizácia medzi občanmi a samosprávou na jednej strane a ochranárskymi skupinami na strane druhej. Podľa starostky je celá zonáciu urýchlená, lebo nebola komunikovaná z hospodárskeho, ekonomického a sociálneho aspektu. Starosta Očovej Rudolf Huliak sa dotkol aj problematiky veľkých šeliem, ktoré aktuálne ohrozujú životy ľudí vo viacerých mestách a obciach.

„Podľa predloženého návrhu zonácie mali byť výpadky na podielových daniach, či ziskoch v rámci užívania vlastníckych práv na Slovensku vykryté príjmami z mäkkého turizmu a celkovo z turistického ruchu, ktorý vznikne práve vyhlásením územia za chránené územie zonáciou,“ vyhlásil Huliak, podľa ktorého je ale skutočnosť taká, že nastal opak, teda že mäkký turizmus upadá, vidiek prestáva užívať vlastnícke práva, prestáva chovať či pestovať a ľudia sa boja vyjsť z vlastných domovov. ZMOS zdôraznil požiadavku na dokončenie zonácie národných parkov s jasne určenými limitmi. Je za zachovanie národných parkov, rozumné hospodárenie a ochranu našej prírody. „To je cieľom všetkých zainteresovaných strán, na tom sa zhodneme“, uviedol na záver Mihalda a dodal, že ZMOS sa v najbližších dňoch v tejto veci opätovne obráti listom na ministra životného prostredia so žiadosťou o stretnutiu a riešenie ich oprávnených požiadaviek a schválených uznesení združenia za ktorými stoji 95 percent miest a obcí naprieč Slovenskom.

Dôvodom odkladania zonácie národných parkov bol a dodnes je nesúhlas vlastníkov pozemkov, vrátane správcov lesného majetku štátu so zaraďovaním ich pozemkov do A zóny parku (5. stupeň ochrany ) a následná výška finančnej náhrady za obmedzenia bežného obhospodarovania. Pri zonácii je potrebné zapracovať finančné odškodnenie samospráv, ktoré budú mať výpadky na daniach z nehnuteľností. Špecifikácia zonácie každého národného parku je individuálna a pri zonácii národných parkov je potrebná diskusia so všetkými zúčastnenými stranami.


Kirjailijan kirjoitukset SITA
Sinua ehkä kiinnostaa myös
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.