ENVIRO: Unavujú nás tvrdenia amatérskych ekológov, reagujú Štátne lesy TANAPu na Baláža

POPRAD 22. novembra (SITA) - Robia tak podľa nich bez toho, aby poznali závery výskumov, do ktorých sú zapojení aj skutoční odborníci z iných krajín. Uviedli to ŠL TANAPu pre agentúru SITA v reakcii na tvrdenia ekologického aktivistu Erika Baláža. Ten interpretáciu výsledkov vedeckého výskumu po kalamite v Tatrách v roku 2004, týkajúceho sa uhlíkovej bilancie, na sociálnej sieti označil za manipuláciu.

„Unavujú nás tvrdenia amatérskych ekológov, ktorí na základe svojich pocitov dávajú mediálne vyjadrenia k vysoko odborným témam. A to bez relevantných skúseností s výskumnou činnosťou, bez serióznej výskumnej praxe, bez poznania metodiky práce i odborných výstupov,“ uviedla vedúca Výskumnej stanice a Múzea TANAP v Tatranskej Lomnici Zuzana Homolová na margo tvrdení Baláža.

Závery, ktoré vyplynuli z riešenia výskumnej úlohy „Uhlíková bilancia diferencovane manažovaných lesných ekosystémov TANAP po prírodných disturbanciách“ prezentovali Štátne lesy TANAPu uplynulý piatok na tlačovej konferencii pri príležitosti 17. výročia vetrovej kalamity. Jej hlavným riešiteľom je Technická univerzita vo Zvolene, ktorá na ňu získala financie cez grantovú schému Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Štátne lesy TANAPu so svojou výskumnou stanicou ako vedeckou inštitúciou akreditovaného pracoviska ministerstva pri výskume spolupracovali ako spoluriešiteľská organizácia. Výskum podľa Homolovej napríklad ukázal, že obe plochy so spracovanou i nespracovanou kalamitou dokážu viazať uhlík, no mierne priaznivejšia bilancia sa týkala plochy s tou spracovanou. „Ročne sa tam naviaže o 2,1 tony uhlíka viac, ako ho emituje do prostredia. V porovnaní s plochou ponechanou na samovývoj je to o 0,6 tony viac,“ vysvetlila v piatok. Baláž toto tvrdenie na sociálnej sieti označil za manipuláciu. Podľa neho si štátne lesy pri prezentácii z komplexného cyklu uhlíka vybrali len tú časť, ktorá im vyhovuje, a to dosť nepodstatnú. Výskumníci zo ŠL TANAPu tak podľa jeho slov „zabudli" odpočítať stovky ton oxidu uhličitého, ktoré po ťažbe unikli do atmosféry z každého hektára rúbaniska.

Štátne lesy v reakcii zároveň poukázali na to, že do takzvaného pokalamitného výskumu, v rámci ktorého vedecké tímy sledujú, ako pokračuje vývoj lesných ekosystémov na plochách so spracovanou i nespracovanou kalamitou, sa zapojili experti z viacerých európskych krajín. „O jeho serióznosti a medzinárodnom význame svedčí nielen to, že pokalamitné výskumné plochy boli zaradené do národnej siete LTER, čo je názov pre dlhotrvajúci ekologický výskum, ale aj použité metódy,“ dodala Homolová. Jeho doterajšie výsledky podľa ŠL TANAPu potvrdili, že „citlivý manažment postavený na odbornom základe, v ktorom sa spájajú dlhoročné skúsenosti, rešpekt a úcta voči prírode, má aj v národnom parku svoje opodstatnenie, a zvlášť na územiach, ktoré boli v minulosti pozmenené ľudskou činnosťou".

Veterná kalamita, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP). Poškodila viac ako dva milióny metrov kubických drevnej hmoty. Lesníkom sa ešte do konca roka 2005 podarilo spracovať až 87,8 percenta kalamity. Štátne lesy sú za aktívny manažment zasiahnutého územia, pričom niekoľkokrát kritizovali rozhodnutia orgánov štátnej správy ochrany prírody, na základe ktorých museli niektoré lokality ponechať bez zásahu.