BUDAJ: Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva podpísali memorandum o spolupráci pri reforme národných parkov

BRATISLAVA 25. októbra (SITA) - Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informovali minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO), minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nom. OĽaNO), riaditeľ Národného lesníckeho centra Peter Balog a štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča.

Memorandum podľa šéfa envirorezortu presne určuje termíny jednotlivých krokov reformy. Medzi kľúčové termíny patrí napríklad 31. marec 2022, keď budú zriadené správy národných parkov ako samostatné organizácie ochrany prírody. Tie budú spravovať hnuteľný a nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu na území národných parkov. Na ďalší deň, 1. apríla sa delimituje správa dotknutého majetku. To znamená, že napríklad Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) sa spoja so správou TANAP. Časť lesov TANAP prejde pod správu národného parku Pieniny. K uvedenému dátumu sa má uskutočniť prevod iba tých území, ktoré sa nachádzajú v 4. a 5. stupni ochrany. Následne sa majú začať rokovania o zonáciách národných parkov. Celý proces zonácií národných parkov by sa mal uzavrieť do konca roku 2022.

Šéf envirorezortu podotkol, že návrh reformy národných parkov z dielne skupiny koaličných poslancov bude potrebné ešte zmeniť pozmeňovacím návrhom. Ten dnes Budaj plánuje predstaviť ostatným na koaličnej rade.

„Robíme tak preto, že tak velí zdravý rozum. Ako príklad uvediem TANAP. O ôsmej hodine ide po nejakom chodníku lesník Štátnych lesov TANAP-u a sleduje nejaké procesy a robí si k tomu nejaké poznámky a výkazy. O hodinu neskôr ide po chodníku iný lesník zo Štátnej ochrany prírody a robí prakticky to isté. To nie je efektívne. Preto je len prirodzené, že sme sa dohodli, že tieto dve podriadené organizácie zlúčime a ušetrené prostriedky skôr venujeme do ochrany prírody,“ povedal Vlčan.

Plán zonácie národných parkov predloží MŽP SR na rokovanie spolu s MPRV SR do 30. júna budúceho roka aj s vyčíslením sociálno-ekonomických dopadov. Podľa Vlčana je však potrebné dobre zvážiť veľkosť územia národných parkov. v súčasnosti totiž národné parky tvoria 7,5 percenta územia krajiny, kým v susednom Rakúsku napríklad 3,5 percenta. Slovensko chce do ruku 2025 v národných parkoch 50 percent bezzásahového územia, v ktorých nebude možná ťažba dreva, lov či výstavba. Do roku 2030 by bezzásahových malo byť dokonca 75 percent územia v národných parkoch. Podľa šéfa agrorezortu však musí pri takýchto ambíciách štát počítať s tým, že prípadné kompenzácie, ktoré bude poskytovať súkromným vlastníkom za obmedzenie v plnom využívaní svojich pozemkov, budú vysoké. Štát podľa neho preto musí zvážiť, či je ochotný vynakladať toľko prostriedkov na ochranu prírody a či nebude lepšie zmenšiť územie národných parkov.

Budaj dodal, že memorandum by malo poskytnúť aj odpovede na otázky, ktoré má v súvislosti s reformou národných parkov predseda Národnej rady SR (NR SR) Boris Kollár (Sme rodina). Budaj je pripravený koaličnému partnerovi zároveň zodpovedať všetky otázky o reforme aj pozmeňujúcom návrhu na koaličnej rade. Ako sa napokon hnutie Sme rodina pri hlasovaní o reforme zachová, ukáže podľa šéfa envirorezortu budúcnosť.